História

Idea ochrany historických pamiatok a systematického sústreďovania artefaktov sa v Bratislave (Prešporku) začala výraznejšie prejavovať v polovici 19. storočia. Poháňaná bola silnejúcim lokálpatriotizmom, záujmom regionálnych historikov a pozitívnym vzťahom širších spoločenských vrstiev k dejinám a hodnotám mesta.

Kľúčovým momentom pre vznik Mestského múzea bolo založenie Bratislavského okrášľovacieho spolku (Pozsonyer Verschönerungsverein) v roku 1868. Na jeho pôde predniesol Jozef Könyöki návrh na založenie Mestského múzea. Könyöki sa stal jeho prvým kustódom a spolu so skupinou miestnych elít, medzi ktoré patrili František Floridus Römer či Ján Nepomuk Batka ml., začal formovať základy inštitúcie.

Vďaka podpore mešťanostu Henricha Justiho získalo múzeum priestory v Starej radnici. Prvé zbierky, zložené z darov mešťanov, cechových pamiatok a archeologických predmetov, boli sprístupnené už na jeseň roku 1869, nasledujúci rok sa v zbierkach nachádzalo už 1 200 predmetov. O dve desaťročia neskôr prešlo múzeum pod odbornú správu v Budapešti, čo mu prinieslo štátne dotácie a systematický rozvoj štyroch hlavných odborov: knižnice, archeológie, národopisu a výtvarného umenia. Na prelome storočí začala práca v múzeu nadobúdať odbornejší charakter vďaka Augustínovi Helmárovi, ktorý usporiadal zbierky a vytvoril ich prvý lístkový katalóg.

Cez turbulencie dvoch totalít

Zásadný zlom priniesol rok 1918. Zánik monarchie a vznik Československa znamenali pre múzeum nutnosť nanovo stanoviť svoju identitu. V roku 1923 prešla inštitúcia pod správu magistrátu v rámci novovzniknutých Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pod vedením Ovídia Fausta – pozornosť sa venovala hospodárskemu, politickému a kultúrnemu životu, stavebnému vývoju mesta, vývoju školstva, priemyslu i verejného života. Po boku Fausta pracovali vysokoškolsky vzdelané kustódky Gisela Weyde, Oľga Wagnerová a Alžbeta Mayerová (Güntherová), ktoré prehĺbili historický a umeleckohistorický profil múzea a knižne vydali dodnes vyhľadávaný čiastkový Katalóg Múzea mesta Bratislavy z roku 1933.

Medzivojnové obdobie sa nieslo v znamení profesionalizácie múzejnej práce a rozširovania expozícií do Apponyiho paláca, kde vznikla prvá mestská obrazáreň či vinárske múzeum. Postupne pribúdali aj výstavné miestnosti v Starej radnici. Do správy múzea pribudol v roku 1937 aj pamätný dom skladateľa J. N. Hummela. Na sklonku druhej svetovej vojny museli Vedecké ústavy čeliť tlaku na odsun zbierok do Nemecka; vďaka pevnému postoju správcu Fausta sa však fondy podarilo zachrániť a ponechať priamo v meste.

Po druhej svetovej vojne sa múzeum preorientovalo na dokumentáciu Bratislavy, čo priamo súviselo s jej územným rozšírením. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 inštitúciu zasiahla vlna ideologického tlaku, pričom nová kultúrna politika štátu vyžadovala najmä prezentáciu socialistického pokroku a dejín robotníckeho hnutia. Napriek politicky motivovaným personálnym čistkám sa však podarilo udržať odbornú úroveň bádania.

V roku 1953 sa múzeum stalo samostatnou organizáciou pod správou Ústredného národného výboru a postupne rozširovalo sieť svojich pobočiek. V rámci vtedajšieho Vlastivedného ústavu, ktorý sa v roku 1959 transformoval na nový Mestský vlastivedný ústav, múzeum spravovalo Múzeum Janka Jesenského, Lekárnické múzeum, Pamätný domček ilegálnej činnosti KSS, Vinohradnícke múzeum či expozíciu v Michalskej veži.

Inštitúcia začala opäť fungovať samostatne od roku 1961 pod názvom Mestské múzeum v Bratislave. V druhej polovici 20. storočia zažilo pod vedením Šimona Janča rozmach; delimitovalo tisíce výtvarných diel novovzniknutej Mestskej galérii a plne sa sústredilo na históriu. Postupne preberalo do správy a obnovovalo ďalšie mestské pamiatky vrátane Domu u Dobrého pastiera. Vznikli takisto viaceré nové expozície ako Múzeum umeleckých remesiel, Múzeum hodín či Farmaceutická expozícia.

Kľúčovou aktivitou sa stal systematický archeologický výskum na Devíne a v Rusovciach, sprevádzaný etnografickým výskumom v novozačlenených bratislavských obciach, akými boli Vajnory, Lamač, Záhorská Bystrica či Dúbravka. V 70. rokoch múzeum zaznamenalo dynamickú akvizičnú činnosť so zameraním na dokumentáciu každodenného života meštianstva. Tento dlhodobý odborný vývoj vyvrcholil po roku 1985, keď múzeum sprístupnilo verejnosti nové expozície vrátane expozície na hradisku Devín a antickej expozície v Rusovciach.

Otvorená inštitúcia pre 21. storočie

Pád železnej opony otvoril múzeu nové možnosti. Rozpočet na akvizície klesol, no inštitúcia sa dokázala adaptovať – reinštalovala expozície, obnovila vydávanie ročenky a pripravovala tematické výstavy. Po roku 1989 sa však naplno prejavili problémy vyplývajúce zo živelného nadobúdania predmetov v minulosti. V tejto etape sa do múzejných zbierok podarilo konečne začleniť dva staršie, v múzeu dlhodobo uložené celky: fragment Batkovej fotografickej zbierky a súbor dokumentov Ovídia Fausta (v rokoch 2012 a 2016).

Deväťdesiate roky odštartovali aj éru elektronizácie evidencie zbierok prostredníctvom moderných evidenčných systémov a pod vedením riaditeľa Petra Hyrossa sa inštitúcia v roku 2006 vrátila k svojmu historickému názvu Múzeum mesta Bratislavy. Po rekonštrukciách palácových komplexov a Starej radnice sa ponuka rozšírila o moderné expozície dejín mesta či interaktívne programy pre verejnosť. V roku 2018 múzeum oslávilo 150. výročie svojho založenia a vydalo vedeckú monografiu Vo víre dejín, ktorá podrobne mapuje jeho vznik, formovanie a činnosť.

Najnovšia kapitola, spojená s nástupom riaditeľky Zuzany Palicovej v roku 2021, znamená premenu múzea na otvorenú, expertnú a inkluzívnu inštitúciu. Významným medzinárodným úspechom bolo v rovnakom roku zapísanie rímskeho tábora Antická Gerulata v Rusovciach do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasti rímskeho hraničného systému Limes Romanus. Múzeum realizovalo aj veľké investičné a rozvojové projekty – generálnu obnovu Michalskej veže (znovuotvorenej v roku 2023), cezhraničný projekt Interreg Slovensko – Rakúsko na hrade Devín a rekonštrukciu Lekárne U červeného raka (2024). Zároveň naďalej rieši dlhodobý problém s uložením zbierok a ich presunom do nového depozitára Vajnorská. Medzi dôležité kroky MMB patrí aj prijatie prvého strategického plánu na roky 2024 – 2028, ktorý definuje ciele inštitúcie v oblasti profesionalizácie a inklúzie.